Vesmír

Pán prsteňov

Mikuláš Koperník chcel pôvodne len vylepšiť modely starých astronómov. Potom však prišiel na základný omyl: Zem nestojí na jednom mieste.

Hrubá, čerstvo vytlačená kniha je pre neho už príliš ťažká. Na asi 400 stranách zachytáva celoživotné dielo tohto starého muža. Pracoval na nej takmer 30 rokov. Traduje sa, že prvý výtlačok dostal len niekoľko hodín pred smrťou. Prvé vydanie dorazilo do Fromborku ležiaceho 70 km východne od Gdanska na poslednú chvíľu. Na jar v roku 1953 tu Koperník, čiastočne ochrnutý po srdcovom infarkte, ležal na smrteľnej posteli.Tlačiarni v Norimbergu trvalo takmer rok, pokiaľ sa jej podarilo vyexpedovať 500 exemplárov prvého vydania. Začiatok každej kapitoly bol napísaný ozdobným písmom, na zvyšný text už použili zvyčajné latinské litery. Dielo nieslo názov: De revolutionibus orbium coelestium, čiže O kruhových pohyboch nebeských telies. V astronómii sa rotačným pohybom kozmických telies hovorí „revolúcie“, z latinského revolvere, „otáčať“. Koperníkovo dielo však vyvolalo revolúciu v celkom inom zmysle slova. Tento učenec opísal vo svojej rozprave astronomickú teóriu, ktorá od základov otriasla celým svetom. Jeho celoživotné dielo znamenalo radikálny zvrat v astronómii a kozmológii, vo fyzike, filozofii a náboženstve. Ba ešte viac: zrevolucionizovalo sa ľudské vedomie.

Koperníkove korene siahajú do poľského Toruňa na rieke Visle. Narodil sa v obchodníckej rodine. V Krakove študoval štyri roky matematiku, astronómiu a filozofiu. Neskôr odišiel na najprestížnejšie univerzity do Bologne, Ríma a do Padovy, kde sa venoval štúdiu medicíny a kanonického práva. Po smrti Koperníkových rodičov sa ho ujal strýko, ktorý sa stal jeho poručníkom. Ako biskup sa mu snažil zabezpečiť cirkevnú kariéru. Mladý študent mal však v hlave niečo úplne iné. Zaujímala ho obloha a astronómia, ktorú považoval za jednu z najdôležitejších vied. Veril aj astrologickému výkladu nebeských znamení a tomu, že ovplyvňujú životy ľudí. Nové pozorovania a zistenia astronómov sa čoraz väčšmi rozchádzali s geocentrickým pohľadom na svet, na ktorý sa odvolával Aristoteles. Podľa neho je Zem stredobodom vesmíru a je nehybná. Okolo Zeme po dokonalých kruhových dráhach na koncentrických pevných sférach obiehajú Mesiac, Slnko a planéty, každá z nich vždy na ďalšej sfére. Najďalej od Zeme je sféra "nehybných hviezd".Z pozorovaní nebeských telies však bolo očividné, že niektoré z nich nesledujú pravidelnú dráhu pevných hviezd, ale majú svoje vlastné dráhy, rozličnú rýchlosť a rôznu vzdialenosť od Zeme. Myšlienka, že pohyb nebeských telies môže byť nepravidelný, odporovala aristotelovskej viere v harmóniu vesmíru. S upravenou, pomerne dokonalou teóriou pohybu planét v rámci geocentrickej svetovej sústavy prišiel už v 2. storočí matematik a astronóm Claudius Ptolemaios. Podľa jeho teórie sa Slnko, Mesiac a ostatné planéty pohybujú po pravidelných kružnicových dráhach okolo Zeme. Planéty zároveň po kružnici obiehajú aj bod, ktorý sa rovnomerne pohybuje po väčšej kruhovej dráhe okolo Zeme. Výsledkom je zdanlivo slučkovitý obežný pohyb planét: akoby každá planéta bola gondolou malého kolotoča, ktorý sám je gondolou veľkého kolotoča. Ptolemaios svoju geocentrickú teóriu stvárnil pomocou systému rôznorodých kružníc, vďaka ktorým sa na základe komplikovaných výpočtov dá zistiť pohyb planét.

Autor: Bertram Weiss