Technológia

Fabrika na lode snov

Vyššie, dlhšie, luxusnejšie: v Meyerovej lodenici v severnom Nemecku vyrábajú najdrahšie zaoceánske lode sveta.

Bez šťastných rozhodnutí, ktoré Meyer robil spoliehajúc sa vždy iba na svoju intuíciu, by nebolo tohto hlbokého rachotu, ktorý v nepravidelných odstupoch otriasa konferenčnou miestnosťou papenburskej Meyerovej lodenice. Bez jeho intuície by o poschodie nižšie, v najväčšom krytom doku v Európe, pravidelným tempom nerástli plávajúce oceľové obry. Bez nej by sa stovky zváračov, inžinierov, mechanikov a elektrikárov neplazili vnútrom lode Celebrity Solstice, 17-poschodového zaoceánskeho plavidla, ktorého hrzdavohnedý ochranný náter sa vyníma v doku číslo 2. Zatiaľ čo na čele a zadnej časti lode ešte lietajú iskry a 800-tonový žeriav vkladá spalinovú šachtu veľkú ako návesový ťahač do brucha lode, o niečo ďalej vpredu už inštalujú kuchyňu a kabíny pre posádku. Na jeseň 2008 musia kolos odovzdať americkému dopravcovi Celebrity Cruises.

V doku číslo 1 sa v tom istom čase stavia trajekt pre indonézsku medziostrovnú dopravu, hneď vedľa 252 metrov dlhej a 60 metrov vysokej lode AIDAbella. O niekoľko týždňov sa bude v strednej časti zaoceánskej lode vynímať multimediálne javisko s barmi, sedačkami, televíznym štúdiom a trojposchodovým divadlom otvoreným na tri strany. To všetko za milióny eur. „Inštalujeme tu techniku, po akej by zatúžilo hociktoré štátne divadlo,“ hovorí Meyer. Zamestnáva 2 450 ľudí a dosahuje ročný obrat vo výške jednej miliardy eur. Riadi nielen najväčšiu nemeckú civilnú lodenicu, ale zároveň je aj najväčším odberateľom hotelového zariadenia a profesionálnej divadelnej techniky v krajine. Všetko v lodenici má rozmery XXL – to sa určite nedá povedať o severonemeckom meste Papenburg ležiacom na rieke Ems, ktoré má len 35 000 obyvateľov. Bernhard Meyer prežil detstvo v lodenici, stavbu lodí študoval v Hannoveri a Hamburgu a podnik prevzal v roku 1982. BM, ako ho volajú vo firme, má troch synov a dve dcéry, je pevne zakorenený v Papenburgu a jeho život je bez eskapád. Nehrá golf, nejazdí na rýchlych autách, nevlastní ani len čln, „aj keď moja žena by rada nejaký mala”. Ak si chce 59-ročný manažér krátko oddýchnuť, ide si zabehať na hrádzu pozdĺž Emsu. Dovolenkuje na zaoceánskych lodiach „ako celkom normálne platiaci hosť”, zdôrazňuje Meyer. Tak môže najlepšie pochopiť potreby svojich zákazníkov.
„Toto nie je investícia,” hovorí šéf lodenice, „ale riskantná úloha.“ Za 26 rokov na čele podniku zažil viaceré existenčné krízy, kvôli ktorým sa bál, že „brány lodenice bude musieť zavrieť ako posledný z rodu Meyerovcov”. Kým rozpráva o čiernych dňoch lodenice, študujeme portréty jeho piatich predchodcov na stene konferenčnej miestnosti. Ani jeden z nich sa neusmieva. Celkom vľavo visí Willm Rolf Meyer, prapraprastarý otec Bernarda Meyera. Keď v roku 1795 zakladal lodenicu, v okolí bolo ešte 22 ďalších podnikov na stavbu lodí. Zostal už len jeden.

Postupne spoločnosť začala stavať tankery na skvapalnený zemný plyn, trajekty, výletné lode aj lode na transport dobytka, do ktorých sa zmestí až 125 000 zvierat a ktoré väčšinou prepravujú ovce na poslednej ceste z Nového Zélandu na Arabský polostrov.

Značkou firmy a zdrojom príjmov sú však luxusné lode niektoré až za 600 miliónov eur. Tento biznis ovládajú také mocné spoločnosti, ako je talianska skupina Fincantieri a nórsky koncern Aker Yards. Prvá má v pozadí taliansky štát, druhá miliardovú akcionársku skupinu a obe sa delia o 70-percentný podiel na trhu.

Autor: Harald Willenbrock