Pavúky
Dizajnéri svetových sietí
Na svete je známych asi 40 000 druhov pavúkov. Tieto plaché tvory sú pre nás často neviditeľné, neklamným znakom ich prítomnosti sú však ich geniálne siete.
Pripúšťam: pavúky asi nie sú obľúbenými zvieratkami každého človeka. Väčšina ľudí pociťuje pri pohľade na ne odpor, mnohí utekajú alebo siahajú po pevnom a plochom predmete a snažia sa objekt svojej hrôzy čo najrýchlejšie zniesť zo sveta. Ani napriek optimistickým výpočtom, podľa ktorých poldruha milióna pavúkov, žijúcich na 1 hektári poľnohospodárskej plochy, rok čo rok rozpustí na kašu a vycicia tonu hmyzu, nie sú vo všeobecnosti považované za užitočných pomocníkov hospodárskych podnikov.
A predsa majú aj tieto živočíchy svoj fanklub. Skupinka vedcov, ktorí zasvätili svoju kariéru životu, lovu a nebezpečným rituálom pavúčej lásky, sa neustále rozrastá. dlho stál na okraji záujmu biologickej elity, a to v prospech cicavcov, vtákov a hmyzu. Dnes už konečne aj im veda začína venovať pozornosť. Ba čo viac, dostáva sa im priam vedeckej vážnosti. A zaslúžene. Pretože ak by niekto zostavil Guinessovu knihu rekordov článkonožcov, boli by v nej určite zastúpené viacerými zápismi práve pavúky. Patria totiž k najjedovatejším, najodpudzujúcejším, najpustovníckejším, najsociálnejším, najkanibalskejším, najrýchlejším, najkozmopolitnejším, najvynaliezavejším, najvnímavejším a najkrajším článkonožcom. A ako dokazujú fotky na týchto stránkach, nemusia sa schovávať ani pred výstrednou krásou motýľov. V maskovaní a predstieraní patria k špičke. Aby odstrašili nepriateľa, berú na seba podobu mravcov či ôs, ktoré štípu, dokážu imitovať trblietavé kvapky vody či vtáčí trus. Vodia tak za nos nielen svojich nepriateľov, ale aj odborníkov na určovanie druhov.
Pavúky, tkajúce siete, vedú po technickej stránke s neprekonateľným náskokom. Ich hodvábne vlákna nemajú obdobu v celej živočíšnej ríši. Už len predstava, že by ľudia boli jedného dňa schopní sami vyrábať toto dokonale recyklovateľné prírodné vlákno a že by mohli využívať jeho pevnosť a elasticitu, ktorá prekonáva aj nylon, privádza polymérnych chemikov do úžasu. Nemenej pozoruhodné sú aj siete, utkané z týchto vlákien. Zvyčajne to býva prostredie, čo formuje správanie zvierat, ich vzhľad a telesné funkcie. Vedecky to nazývame prispôsobovanie sa prostrediu. Môže to však fungovať aj naopak: aj samotné zvieratá môžu meniť svoje prostredie. Pavúky napríklad vynálezom siete zasiahli do chodu evolúcie a zvrátili tak prirodzený výber novým smerom. Tak znie nová teória v aktuálnej diskusii. Pretože odvtedy, ako vo voľnom vzdušnom priestore natiahli svoje pasce (odhaduje sa, že najstaršie fosílne nálezy pavúčích vlákien sú 130 miliónov rokov staré a nálezy snovacích bradaviek majú až 410 miliónov rokov), si už bzučiaci hmyz nemôže len tak bezstarostne poletovať vo vzduchu. Križiaky si v ustavičných pretekoch v zbrojení medzi predátorom a korisťou vybojovali rozhodujúci náskok.
Autor: Uta Henschelová
|
