Nikaragua

Ako chutí moc veliteľovi

Nikaragua, 30 rokov po revolúcii. Vládne jej opäť Daniel Ortega – muž, ktorý bol kedysi vodcom revolúcie. Teraz sa takmer nelíši od ľudí, proti ktorým bojoval.

Ešte sa dokáže udržať pri moci. Ešte stále má sympatizantov a podporovateľov. Ešte je prezidentom Nikaraguy, druhýkrát po dlhom čase. Daniel Ortega. Jeho verní ho volajú comandante – veliteľ Daniel, ktorý kedysi ako guerrillero bojoval v prvej línii proti nespravodlivosti, útlaku a diktátorovi Somozovi. Mnohí ešte aj dnes považujú Ortegu za revolucionára. Iní zase tvrdia, že sa čoraz väčšmi podobá ľuďom, proti ktorým kedysi bojoval, a že sleduje jediný cieľ: udržať si moc za každú cenu. Od víťazstva sandinistickej revolúcie uplynulo už 30 rokov. Mnoho ľudí vtedy verilo, že sa uskutoční to, čo tu ešte nebolo: socializmus a sloboda v jednom. Sandinisti však premárnili šancu. Po voľbách v roku 1990 sa museli vzdať moci. Následne vládli krajine občianske vlády. Až do januára 2007, keď sa hlavou štátu stal opäť Daniel Ortega. Odvtedy je všadeprítomný.

V hlavnom meste Managua sa týči v monumentálnej veľkosti na plagátoch, medzi reklamami na Coca-Colu a kasína. Obrovská postava v džínsoch a košeli bez goliera, so zdvihnutou päsťou na ružovom pozadí, okolo hlavy svetlá aureola, vlasy sčesané do tváre, aby nepôsobili riedko. Portrét starnúceho prezidenta v póze mladého bojovníka. Obrazy, symboly, reč tela, rétorika – všetko je také ako v revolučných časoch. Veľa ľudí riskovalo život a desaťtisíce oň prišli. A teraz? Čo sa stalo s cieľmi, ktoré sledovali, a čo s krajinou, ktorú mali úplne zmeniť?A čo sa stalo z veliteľa Daniela, od ktorého sa mnoho jeho bývalých spolubojovníkov odvrátilo a ktorý sa obáva, že najbližšie povstanie by sa mohlo obrátiť proti nemu?

Zotmelo sa, jediná žiarovka slabo osvetľuje malú miestnosť s fľakatými stenami, kým nad vedľajšou prázdnou miestnosťou svietia hviezdy – strecha sa totiž preborila už pred mnohými rokmi počas zemetrasenia. Don Justo Ramón González, obuvník, ktorý už veľmi dlho nemá prácu a ktorého kamaráti ešte vždy nazývajú Tarzan, hoci už dávno prekročil päťdesiatku a jeho postava sa zaguľatila, sedí na plastovej stoličke a hovorí unaveným, tichým hlasom. Vedľa neho sedí manželka a tri dcéry. Najstaršia drží v náručí niekoľkomesačné bábätko.
Revolúcia proti diktátorovi Somozovi v januári 1978 začala tu, v Monimbó, starej indiánskej štvrti v meste Masaya, necelých 30 kilometrov južne od Managuy. Aj obuvník Tarzan bojoval na život a na smrť. V čase, keď sa revolúcia začala, klan rodiny Somozovcov tyranizoval Nikaraguu už takmer 50 rokov. Generál Anastasio Somoza Debayle bol už tretím prezidentom z tohto rodinného klanu – nenásytný diktátor s majetkom v hodnote vyše 900 miliónov amerických dolárov.

Autor: Gabriele Riedleová