Obchod
Vynálezcovia globalizácie
Dovoz tovaru z celého sveta, otvorenie nových trhov, vynájdenie bankovníctva a poisťovníctva: vrcholný stredovek zažíva komerčnú revolúciu – je to začiatok modernej ekonómie.
Nezasvätení považujú storočie, v ktorom žil náš hrdina, za obmedzené a hlúpe. Nazývajú ho obdobím temna. Pche! Prehliadli, ako sa jeho účtareň ligoce od tisícok smaragdov z Indie, zlatých priadzí perzského brokátu, od striebra z tirolských baní? Nebolo tam nič provinčné! Jeho sklady ukrývali tovar z celého sveta: čínsky hodváb a anglické súkno, živicové laky z Maroka, pštrosie vajcia z Afriky, indické korenie a cukor z Damašku.
Jeho žena nosí kabát z arabskej ťavej vlny a na stoly prestiera najlepší bagdadský damašek, prsty na rukách jej zdobia smaragdy a rubíny z indickej Golkondy. Jej otroci sú hodní 50 zlatých na hlavu a pochádzajú z Ruska a Čerkeska. Kúpil jej ich na veľkom trhu s otrokmi na Malorke.
Obmedzené storočie? Za 60 obchodných rokov prejde nahrubo opracovaným písacím stolom 140 000 listov a každý si vyžaduje prezieravosť a rýchle rozhodnutie: v Londýne oslavujú víťazstvo nad Francúzskom – treba rýchlo dodať šperky; v Barcelone sa koná kniežacia svadba – zaobstarať hodvábny zamat a klenoty. Agent z mesta Brúgg oznamuje záplavy vo Flámsku – utopilo sa 2 000 ľudí – a v liste šéfovi píše: „Padre, počítajte s tým, že ceny za súkno pôjdu hore.“
Je to stres: väčšinou spí iba štyri hodiny a pracuje dlho do noci až do úplného vyčerpania. Nič iba písanie listov, plánovanie, uzatváranie zmlúv, riskovanie, strachovanie sa, pripisovanie ziskov a strát.
Nie, Francesca di Marco Datiniho, obchodníka z Florencie, zbohatlíka, panovačného egoistu a veľkorysého dobrodinca by nikto nikdy nepresvedčil, že jeho storočie, teda štrnáste, bolo zaspaté, či spiatočnícke. Pre neho bolo ošiaľom, časom obrovských zmien. A tak ho vnímajú mnohí.
Európskych obchodníkov zachvátila ohromná pracovitosť. Nikdy predtým sa národy k sebe tak nepriblížili, nikdy pretým sa neobchodovalo s toľkým tovarom na takú diaľku. O 600 rokov neskôr sa takýto proces nazve globalizácia: prekonávanie hraníc, zrýchlenie komunikácie, nárast objemu tovarov. Už v 13. storočí, dlho pred Kolumbom a následnou expanziou Európy, dochádza ku komerčnej revolúcii. Východnú pologuľu postupne pretkáva hustá obchodná sieť, dokonca aj tie najvzdialenejšie trhy sú medzi sebou prepojené. Klinčeky z Molúk si nájdu 12-tisíckilometrovú cestu do Škótska. Zlato z juhoafrických baní sa objavuje v Barme a vo Vietname. Čínsky hodváb je žiadaný v Norimbergu. Obchodníci z hanzového spolku dovážajú kožušiny z Ruska do južného Španielska. S tovarom putujú aj ľudia, táto epocha je neuveriteľne mobilná: rumunskí garbiari pracujú vo Florencii, flámski tkáči v Anglicku. Benátčania majú veľké obchodné kolónie v Konštantinopole a Levante, obchodníci z Janova zakladajú okolo roku 1300 filiálku v južnej Číne.
V tom istom čase istý katolícky biskup káže v Dadu – neskoršom Pekingu – a dokonca tam stavia aj kostol s toskánskou zvonicou. Ibn Battuta, arabský obchodník a asi najlegendárnejší cestovateľ stredoveku, sa v Číne stretáva s istým Maročanom – a neskôr v západoafrickom Mali s jeho bratom: „Aká vzdialenosť medzi dvoma bratmi!“
Okolo roku 1390 riadi Francesco Datini vo Florencii koncern pozostávajúci z 82 obchodných staníc a pobočiek od Alžíru cez Londýn, Lisabon až po Alexandriu. Nie je najväčším obchodníkom svojich čias – s Mediciovcami, Albertiovcami a Peruzziovcami sa nemôže porovnávať.
Lenže jeho úplne zachovaná korešpondencia dokazuje, že už v 14. storočí aj menšie firmy komunikovali s tými najodľahlejšími oblasťami Európy a sveta, a to aj napriek morovým epidémiám, vojnám, zbojníkom a mizerným cestám. Voľba nového pápeža, hroziaci hladomor vo Francúzsku, dohoda medzi kresťanmi a Turkami, cyperskí piráti – obchodník zažíval a reagoval na všetko – jeho horizont bol taký široký ako vtedajší známy svet.
Datini je typický produkt tých čias: je to „selfmademan“. Francesco Datini je predovšetkým reprezentant nového typu človeka, sociálny produkt komerčnej vlastnej dynamiky: selfmademan, nový človek.
Autor: Christoph Kucklick
|
