Architektúra
Metropola malých zázrakov
Všetky problémy tretieho sveta sa v Curitibe iste nevyriešia. To ani nie je možné. Avšak miliónová brazílska metropola sa predsa líši od ostatných.
Na odbore plánovania mestského úradu v Curitibe strieda jedna delegáciu druhú: z Japonska, Padovy, Kalifornie, Mexika, Cincinnati, Seattlu, Kórey. „Celý svet sa chodí pozerať na naše autobusové zastávky,“ hovorí s hrdosťou i pobavením Liana Vallicelliová. Na návštevu sa ohlásila aj delegácia poslancov Európskeho parlamentu. Všetci sú zvedaví na miestnu architektúru.
Samozrejme, parlamentári zo Štrasburgu, či návrhári zo Soulu sa nezaujímajú len o tubos – rafinovane skonštruované rúry z plexiskla, slúžiace ako zastávky autobusov a zjednodušujúce cestovanie vďaka otáčavým vstupom a automatickým dverám. Všetci dúfajú, že získajú nekonvenčné podnety a skúsenosti, ktoré pomôžu vyriešiť problémy aj v iných mestách. Curitiba, hlavné mesto štátu Paraná, rieši totiž otázky smogu, dopravnej zápchy či spracovania odpadu nekonvenčnými spôsobmi. Navyše mesto i hospodársky rastie. V 50. rokoch minulého storočia tu žilo menej ako 200 000 obyvateľov. Dnes má priamo v meste svoj domov 1,7 milióna ľudí, v jeho okrajových štvrtiach ďalších 3,1 milióna.
Curitiba leží v nadmorskej výške 934 metrov, 350 kilometrov juhozápadne od metropoly Sao Paulo. Ani najväčší vlastenci by však neoznačili mesto ako pekné. Pohľad cez poškriabané okná vyhliadkovej veže telekomunikačného vysielača odhaľuje hustú zástavbu pozdĺž širokých ulíc. Úzke i mohutné výškové budovy sa nesúrodo týčia k nebu pomedzi nízke domy a priemyselné stavby.
Čo zaujímavé ponúka Curitiba? Miešaninu maličkostí: parky na rohoch ulíc, knižnice v tvare majákov, umožňujúce bezplatné čítanie a surfovanie po internete, ulice s úradmi a športoviskami, odpadkové koše v piatich farbách na separovaný zber, či materské školy s možnosťou sprchovania. Je tu i Múzeum Oscara Niemeyera, ktoré postavil tento brazílsky architekt v tvare obrovského oka, a skleník v botanickej záhrade z oceľovo-sklenej konštrukcie.
Autor: Hanne Tügelová
|
