Nová Guinea

V hlbinách Raja Ampat

Vari nikde inde na Zemi nie je podmorský život taký pestrý a bohatý ako pri indonézskom súostroví Raja Ampat.

Počkal, kým sa na zátoku nespustí nočná tma, ktorá stlmí zvuky dažďového pralesa a oberie útesy o ich farebnosť. Keď sa silueta našej lode rozplynula v súmraku a rozhranie medzi vodou, pevninou, palmami a pobrežným bralom sa už nedalo rozoznať, vtedy Mark Erdmann skočil a ja som ho nasledoval. Lúče našich reflektorov putujú asi 12 metrov pod hladinou mora po pobrežných útesoch ostrova Misool. Na moment osvetlia v nočnom mori rozrastené vejárovníky (koraly), kolónie hubiek a zobudia v koralových húštinách pestré papagájovité ryby. Okolo nás vytvárajú plávajúce húfy rýb a zhluky planktónu zvláštne, premenlivé útvary: strašidelné tiene, ktoré nám len matne dovoľujú tušiť, aké živočíchy ukrýva tento tajuplný svet.

Netrúfame si odhadnúť ani to, aké vodné prúdy na nás čakajú na okrajoch útesu. Tunajšie vody sú známe náhlymi zmenami prílivu a odlivu a zradnými vírmi: objavia sa nečakane a odnášajú potápačov na šíre more. Alebo – čo je horšie – stiahnu ich do hlbín. Mark Erdmann však neomylne nasleduje svoj kompas smerom na juhovýchod, práve k miestu, kde pobrežný útes zasahuje hlboko do oceánu. Je na love: hľadá neznáme, v noci aktívne živočíchy, ryby a kôrovce, jedovaté mäkkýše, pažravé chobotnice. Nič by mu neurobilo väčšiu radosť ako objavenie zatiaľ nepomenovanej ústonôžky (kôrovce), alebo pohľad na dosiaľ neobjavený poddruh žraloka, ktorý by mohol nasnímať kamerou a potom dôkladne preskúmať.

Oduševnený biológ po tom túži celé roky. Postupne sa už aj on sám stal akýmsi poddruhom – kolegovia o ňom hovoria, že je rybou v ľudskej koži. Už dva roky vedie projekt ochranárskej organizácie Conservation International nazvaný Západná Papua a pod vodou každý rok prežije až 500 hodín. Tajuplnosť oceánu je pre Marka Erdmanna výzvou. Prijíma ju odvážne a nevyhýba sa ani rizikám, ktoré sa môžu skončiť tragicky. Často a rád sa potápa v noci, neraz sám, zavše aj do vyše 50-metrovej hĺbky... a najradšej na miestach, kde pred ním ešte nik nebol. Podľa odhadu tohto biológa sa v oblasti medzi Indickým a Tichým oceánom doteraz podarilo identifikovať sotva pätinu tamojších rastlín a živočíchov. Preto má práve toto teritórium skvelé vyhliadky na nové objavy. Platí to najmä o súostroví Raja Ampat ležiacom západne od pobrežia Novej Guiney na okraji indonézskej provincie Irian Jaya Barat.

Tunajší monzún znamená niekoľkomesačný dážď, silné morské prúdy sem z Indického i Tichého oceánu neustále privádzajú živinami nasýtenú vodu z hlbín. Je to obojživelný svet, v ktorom sa človek vyskytuje len zriedkavo: nad skalami krúžia orliaky morské (Haliaetus albicilla) a ako ich tiene sa pod morskou hladinou kĺžu raje z čeľade myliobatisovitých. Na odumretých konároch stromov trčiacich z brehu do mora sa uchytili rôzne koraly, vrátane sasaniek. V tieni pandanových paliem a figovníkov dospievajú mladé rybky. Aj stromy rastúce vyššie na svahoch ostrova prospievajú vodnému svetu: ich korene filtrujú dažďovú vodu, spevňujú pôdu, a tak chránia útesy pred zosuvom piesku a kamenia.

Autor: Lars Abromeit