Seizmológia

Misia na morskom dne

Pod Marmarským morom neďaleko Istanbulu drieme v zemskej kôre mohutný prírodný jav – zemetrasenie.

+5 m

12.30 Žltý maják sa rozsvietil, varovné sirény sa rozliehajú po zadnej palube. Skôr ako Pierre Henry vlezie cez príklop do výskumnej ponorky, dôkladne si očistí podošvy topánok. Hladké oceľové okraje otvoru sú zatiaľ chránené plastovým kruhom. Aj najmenší škrabanec, ktorý by na ňom piloti zanechali pri nastupovaní – dokonca aj vlas, by sa mohol stať osudným zraniteľným bodom, keď dvere zaťaží vodný stĺpec s hmotnosťou 350 ton. Žuvacie svalstvo 41-ročného geofyzika prezrádza napätie, keď sa ešte poslednýkrát pozrie na Marmarské more. V žiare poludňajšieho slnka sa trblietajú lode, smerujúce na východ, do neďalekého prístavu v Istanbule. Vo vzdialenosti 14 km sa rysuje pobrežie. Možno tam na pláži oddychujú rodiny, možno si robia piknik. Je príjemná jarná nedeľa. Nad morom vládne pokoj, ktorý vôbec nezapadá do Henryho scenára, ktorým sa už roky zaoberá: do jeho hororovej vízie o 15 metrovej vlne cunami, ktorá udrie hlboko do vnútrozemia; o zemetrasení sily 7,6 stupňov Richterovej stupnice, ktoré v Istanbule zničí mešity, mosty a obytné štvrte, a zahubí 100 000 ľudí. Henry totiž vie, že pod Marmarským morom, na dno ktorého sa o chvíľu spustí, sa nachádza jeden z najaktívnejších „poruchových systémov“ Európy. Tu sa o seba trú Anatólska a Eurázijská tektonická doska, ktoré sa ročne posunú o 2,4 centimetra a vytvárajú Severoanatólsky zlom, ktorý sa tiahne z východného Turecka do Grécka: nie je to „čistý“ zlom, ale rozpadá sa na mnoho častí, ktoré sa do seba neustále zakliesňujú, kumuluje sa v nich napätie – až kým sa od seba náhle neodtrhnú. Tak ako v auguste 1999, keď sa pri meste Izmit, 90 km od Istanbulu, posunuli platne o 5 metrov. Pri zemetrasení prišlo o život 17 000 ľudí. Odvtedy pôsobí ešte väčší tlak na 110 km dlhý segment, ktorý sa tiahne od mesta Yalova na východnom okraji Marmarského mora po Kumbag na západe – len 9 až 15 kilometrov od Istanbulu. Je to jediný úsek Severoanatólskeho zlomu, ktorý sa v 20. storočí ešte neposunul. So 70-percentnou pravdepodobnosťou tu do 30 rokov dôjde k silnému zemetraseniu. Kedy presne, to nevieme: zemetrasenia sú chaotické systémy, nedajú sa predpovedať tak ako blížiaci sa búrkový front.

„Aspoň zatiaľ,“ upresňuje Henry. Seizmológovia doteraz skúmali väčšinou na pevnine. Pierre Henry z francúzskeho výskumného ústavu CNRS hľadá vo vode. Je vedúcim Marnautmission, šiestej francúzsko-tureckej expedície zameranej na výskum seizmickej aktivity v Marmarskom mori. Keď sa po zemetrasení v Izmite začalo s prácami, vedelo sa len veľmi málo o tom, kadiaľ sa tiahne Severoanatólsky zlom. Pomocou zvuku vedci „nahmatali“ pukliny, kaňony, panvy, roboty im poskytli zábery a vzorky pôdy z večnej temnoty. Človek však nikdy neprenikol na 1 300 metrov hlboké dno Marmarského mora. Na jediné miesto, kde máme šancu nájsť varovné príznaky neodvratnej katastrofy. Ponorka ťahaná veľkou ťažkou kovovou reťazou sa po sklze posúva po zadnej palube Atalante, vyše 80 metrov dlhej lode francúzskeho ústavu na výskum mora (Ifremer). Výskumná ponorka pripomína trup vrtuľníka s reflektormi a tromi kruhovými okienkami na prove, sotva väčšími ako podšálky.

Žltá Nautile nesie meno prvej ponorky s ľudskou posádkou: v roku 1801 sa ponorila do hĺbky osem metrov, čím sklamala svojho objednávateľa – Napoleona. V roku 1984 Francúzsko postavilo druhú Nautile: ponára sa do hĺbky 6 000 metrov. Z vyšších palúb pozorujú celú akciu vedci z Turecka, Francúzska, Talianska, Nemecka a USA. V nasledujúcich štyroch týždňoch mnohí z nich sami klesnú na dno a v laboratóriách na palube Atalante budú vyhodnocovať odobraté vzorky. „Touto misiou vstupujeme do vedecky neprebádanej krajiny,“ vysvetľuje Celâl Şengör, geológ z Technickej univerzity v Istanbule, ktorý je zároveň spoluriaditeľom expedície. Vzápätí sa posťažuje, že všetky finančné prostriedky pochádzajú z Francúzska a Európskej únie a že turecká vláda nedávno dokonca zrušila Národnú radu pre výskum zemetrasení. „Zrejme ich veľmi nezaujíma, aké veľké je nebezpečenstvo zemetrasenia, ktoré hrozí Istanbulu.“ Hydraulický výložníkový žeriav dvíha pomocou lana, hrubého ako noha, 18,5 ton ťažkú a 8 metrov dlhú ponorku Nautile, štyri tenšie laná stabilizujú jej polohu. Potom príde vysielačkou povel z mostíka: „Spustiť na vodu.“ Žeriav otáča ponorku dozadu a dvíha ju ponad okraj lode. Hojdajúc sa blíži k vodnej hladine – až začne plávať.

Autor: Ines Possemeyerová