Charles Darwin

Darwin - Po stopách evolúcie

Pred 150 rokmi uverejnil Charles Darwin dielo O pôvode druhov. Odhalil v ňom záhadu záhad: otázku o pôvode mnohorakosti života.

Prvé ráno v Novom svete, v brazílskom meste Salvador. Z laptopu mi vyliezajú mravce. Čierne a také maličké, že by sa schovali za špendlíkovú hlavičku. Najprv sa ich objavilo len pár, potom sa po stovkách škriabali priamo z útrob klávesnice. Tie potvory tu tuším žerú aj súčiastky procesorov! Nový zdroj potravy, nová nika, nová šanca – predovšetkým okolo toho sa krúti tento životom prekypujúci vesmír menom Brazília. Po mravcoch však nezisťujem žiadnu bezprostrednú škodu: text Darwinovho denníka vyzerá na monitore tak, ako som ho večer zanechal. Rozum je chaos nadšenia, z ktorého vzniká svet budúcich, pokojnejších pôžitkov. To si zapísal britský vedec v deň, keď pricestoval do Bahie, dnešného Salvadoru.

Ubehli ešte len dva mesiace odvtedy, čo sa 22-ročný Darwin vydal z Anglicka na päťročnú cestu okolo sveta na výskumnej lodi HMS Beagle. Na cestu, ktorá sa do dejín vedy zapíše ako najvýznamnejšia výskumná expedícia. Po návrate sa mladý prírodovedec vydal ešte na jednu cestu, tentokrát duševnú, ktorá ho po ďalších 22 rokoch priviedla na vrchol západného vedeckého myslenia. Koncom roku 1859 vydáva svoje hlavné dielo O pôvode druhov, ktoré predstavuje dodnes platnú evolučnú teóriu.

Plavba na Beagle bola v mojom živote oveľa významnejšiou udalosťou ako táto publikácia. Napísal už starý a svetoznámy Darwin vo svojej autobiografii na sklonku života. Toto dobrodružstvo ho priviedlo k najzáhadnejšej záhade, ktorej riešenie nazval pojmom „prirodzený výber“. Príroda ako nepodplatiteľný šľachtiteľ dá z každej generácie prežiť a rozmnožovať sa iba najschopnejších. Evolúcia produkuje pestrú rozmanitosť organizmov iba variáciami a selekciou – je to dizajn bez dizajnéra namiesto božieho plánu. Náhoda a nevyhnutnosť pracujú ruka v ruke. Smrť ako tvorivá sila zaručuje prežitie a pokrok. Všetky živé organizmy majú spoločný pôvod. Ľudia aj ostatné primáty vznikli zo spoločného predka.

Máloktorý vedec dokázal zodpovedať toľko otázok jediným dielom, ako sa to Darwinovi podarilo jeho vzorcom života. Čo sa s ním počas cesty dialo, čo sa odohrávalo v jeho vnútri? Ako sa z prírodovedného laika, ktorý sa spočiatku zaujímal najmä o geológiu, stal najväčší biológ všetkých čias, ktorý rozlúštil zázrak vývoja života a biblický príbeh o stvorení vyhlásil za prebytočný?

Pred vyše rokom som v New Yorku v Americkom prírodovednom múzeu stál pred obrovskou reprodukciou tej mapy sveta, ktorá jemnými čiarami označuje trasu Darwinovej cesty. Útla žena so sivými vlasmi viedla skupinu študentov k mape. Nechala im veľa času na prezeranie, a potom do ticha povedala jedinú vetu: „Tu môžete vidieť, kde mu príroda rozprávala svoje tajomstvo.“ V tom momente som sa rozhodol, že sa vydám po Darwinových stopách a prejdem po južnej pologuli okolo sveta, aby som uvidel jeho svet dnešnými očami a dnešný svet jeho očami. S cieľom lepšie pochopiť, ako sa zrodila myšlienka storočia, cestujem na miesta, kde našiel základné myšlienky pre svoju teóriu. Navštívim však aj súčasných vedcov a laboratóriá.

Autor: Jürgen Neffe