Charles Darwin

Darwin - Na vlnách poznania

Prinášame druhú kapitolu cesty okolo sveta, na ktorej GEO putuje po stopách Darwinových revolučných myšlienok.

Miesto pôsobí tak, ako sa volá: Puerto Hambre – Hladový prístav. Krajina je modrosivá, obloha bledosivá, more tmavosivé. Neprestajne prší. Nikdy som nevidel nič bezútešnejšie, píše Charles Darwin o prístavnom zálive na argentínskom pobreží, kam v roku 1834 dorazil na palube výskumnej lode Beagle.

Neďaleko odtiaľ objavil Ferdinand Magellan prvého novembra 1520 morský prieplav k západnému pobrežiu Južnej Ameriky, a teda cestu k vzácnemu koreniu Ázie. Prieplav pomenovali podľa neho. Úbočia posiate množstvom ohníkov indiánskych praobyvateľov inšpirovali portugalského moreplavca dať tejto krajine názov Tierra del Fuego, Ohňová zem.

Kráčam pešo. Golier vyhrnutý, čiapka hlboko v čele. Kúsok pred koncom cesty, v nepreniknuteľnej húštine vzdialenej od brehu čo by kameňom dohodil, zočím malý cintorín námorníkov. Vlhký a studený vietor z juhozápadu sa s kvílením opiera do bielej reťaze, ktorá obkolesuje trávnatý hrob. Drevený kríž tiež natretý nabielo vytŕča ponad deväť ďalších hrobov ohraničených jednoduchými latami.

„Tu odpočíva kapitán Pringle Stokes,“ oznamuje nápis, „umrel na následky strachu a trápenia, ktoré zažil počas mapovania západného pobrežia Ohňovej zeme.“ V angličtine sa samovražda azda ani nedá dokonalejšie zaobaliť. Lebo v auguste 1828 si vtedajší kapitán Beagle v hlbokej depresii strelil guľku do hlavy.

Postál som pred krížom o čosi dlhšie, hoci ma od toho kvôli počasiu odhovárali. Nebyť smrtiaceho výstrelu, Darwin by nikdy nebol dostal pozvánku na Beagle a ani ja by som tu nestál. Po Stokesovej tragédii za kapitána brigy vymenovali 23-ročného poručíka Roberta FitzRoya. Pokračoval v mapovacích prácach a loď bezpečne priviedol domov do Veľkej Británie.

Keď v roku 1831 dostal rozkaz opäť plachtiť do Južnej Ameriky a obnoviť misiu, požiadal admiralitu, aby smel na palubu vziať prírodovedne vzdelaného civilistu ako partnera k stolu a na rozhovory. FitzRoy poznal svoju labilnú povahu a nechcel sa dostať do podobnej situácie ako jeho predchodca. Šťastnou náhodou miesto ponúkli 22-ročnému Charlesovi Darwinovi, ktorý sa svojej životnej šance chopil oboma rukami.

Päť rokov cestoval okolo sveta. Vytvoril pritom základy diela storočia O pôvode druhov, ktorým pred 150 rokmi nanovo a navždy určil obraz človeka a jeho miesto vo svete. Najznámejší záver jeho evolučnej teórie: Človek pochádza z opičích predkov.

Vydal som sa po jeho stopách, aby som zistil, ako Darwin vypátral a skombinoval základné kamene svojho jedinečného myšlienkového diela. Kreatívnu silu smrti mal pred očami už pri pohľade na skameneliny na pampe a v Patagónii. Tu, v Ohňovej zemi však konečne nazrel do dejín svojho vlastného druhu.

Medzi 76 cestujúcimi, ktorí na Beagle koncom roku 1831 opustili Anglicko, sa okrem Darwina, dôstojníkov a posádky plavili aj traja obyvatelia Ohňovej zeme. FitzRoy ich počas prvej plavby zajal ako rukojemníkov, keď mu iní Indiáni ukradli veľrybársky čln. Odvliekol ich do Veľkej Británie a dal ich tam vychovať v kresťansko-anglickom duchu. Teraz mali títo navrátilci pomôcť niekde na ostrove Navarino severne od Hornského mysu vybudovať prvú misionársku základňu a v nej svojim súkmeňovcom približovať silnejšiu európsku kultúru.

K zálivu Wulaia, kde FitzRoy nakoniec europeizovaných domorodcov vysadil, sa dodnes dá dostať iba po mori. V čilskom Puerto Williamse, najjužnejšie položenom meste sveta, je kapitán Eugenio pripravený dopraviť ma tam. Je jeden z tých, ktorých dlhé pobyty na súši znepokojujú a ktorí sa s modrou námorníckou čiapkou na hlave už museli narodiť. Po polhodine opúšťame kanál Beagle a po úzkej vodnej ceste odbočujeme na juh. Široko-ďaleko žiadna loď, po ľuďoch ani stopy. V týchto fjordoch medzi husto zarastenými strmými ostrovmi sa od Darwinových čias takmer nič nezmenilo. Nepreniknuteľný les siaha až dole k moru, takže obývateľná pevnina sa tu obmedzuje len na veľké balvany na brehoch.

Autor: Jürgen Neffe