Hodvábna cesta

Cesta mnohých svetov

Pre niekoho je synonymom cesty túžob, iní ju už dávno označili za vyšľapaný chodník globalizácie. Čo sa deje na HODVÁBNEJ CESTE v súčasnosti?

Čeng Leng Sing leští mozole tiav a čižmy jazdcov z terakoty. Mohutný pamätník pripomína, že práve tu, v Čchang-ane, prvom hlavnom meste Číny, dnes Si-an, sa začínala kedysi Hodvábna cesta.

Prví obchodníci sa vydali na cestu spájajúcu Orient so Západným svetom pravdepodobne okolo roku 100 p. n. l. Sprvu sa dostali len po Tun-chuang, kde prešli Nefritovou bránou – najzápadnejším opevnením ríše, hranicou civilizácie. Až potom začalo samotné dobrodružstvo: zdolanie údolia Tarim s nehostinnou púšťou Taklamakan – južnou alebo severnou trasou. Človek tu ľahko stratí orientáciu, mnoho ľudí sa z nej nikdy nevrátilo. Na severnom okraji púšte číhajú rovnako veľké nebezpečenstvá: priesmyky pohoria Pamír, mnohé v nadmorskej výške nad 4 000 metrov. Do legendárnych miest Samarkand a Buchara dorazila výprava až po neuveriteľných útrapách.

„Nie je dôležité, aká je cesta dlhá, treba urobiť prvý krok,“ v duchu hesla veľkého predsedu Mao Ce Tunga sme sa vydali na cestu spolu s fotografom Per-Andersom Petterssonom. Po čínskej časti Hodvábnej cesty sa chceme dostať zo Si-anu až do Kašgaru, po hranicu s Kirgizskom na severozápade priesmyku Torugart. Úsek dlhý takmer 4 000 kilometrov zdolávame o 500 rokov neskôr, v čase, keď sa Hodvábna cesta síce naďalej hrdí svojou bájnou povesťou, ale keď už nemá takmer žiadny význam pre medzikontinentálnu prepravu tovaru. Nákladná doprava, vlaky, či lietadlá využívajú rýchlejšie spôsoby prepravy. Ani my necestujeme na ťavách, využívame moderné dopravné prostriedky.

Prvé kroky na ceste sme sa potácali. Spôsobil to nápoj od Liou Wen-pchinga. Tento 37-ročný muž už niekoľko rokov vyrába destilát z prosa a pšenice – mou tai. Zamestnáva vo firme viac ako 30 ľudí a dosahuje ročný obrat okolo 50 miliónov jüanov (4,7 milliónov eur). Chudobný roľník Liou Wen-pching si priniesol zo svojej dediny do hlavného mesta provincie len dve múdrosti. Jedna je z minulosti: „Čím viac človek pije, tým je mu príjemnejšie.“ Druhá múdrosť pochádza od úspešného reformátora Teng Siao-pchinga: „Socializmus znamená nebyť chudobným.“ Liu si vysvetlil múdrosti po svojom a začal s výrobou destilátu. Úspech nenechal na seba dlho čakať. Ako nám však prezradil pri ochutnávke niekoľkých pohárikov, chce dosiahnuť viac: svoj destilát chce dať vyhlásiť za dvetisícročný objav, ktorý bol súčasťou výbavy prvých cestujúcich po Hodvábnej ceste.

Odkedy bola v okolí mesta Si-an objavená terakotová armáda Čchin Š´chuang-tiho, „Prvého vznešeného cisára z dynastie Čchin”, navštívilo hlavné mesto provincie Šen-si niekoľko miliónov návštevníkov. Dnes je provincia akýmsi malým Šanghajom, metropolou so širokými bulvármi a mestskými diaľnicami, modernými domami, či nákupnými centrami. Liou sníva o tom, že každý turista si zakúpi jeho destilát. Na hrdle fľaše by visel nápis: „Pravdivý príbeh.” Na etikete by bola zobrazená karavána, púšť, i porekadlo „Mou tchaj – tekutý hodváb.” Žiaľ, tvrdohlaví úradníci nechcú uznať jeho geniálny nápad, hovorí Liou.

Autor: Maik Brandenburg